Som klasický rebel. Jemne tvrdohlavá. No vlastne hodne tvrdohlavá. Nerada počúvam rady odborníkov. Zvyknem ich vnímať ako odborníkov v uvodzovkách. I keď viem, že svoje rady myslia dobre a čerpajú vlastne zo svojich zrejme osobných či odborných skúseností, zvyknem mať na všetko vlastnú hlavu. A keď mám vlastnú hlavu... tak občas aj „zakopnem“.
Prihlásila som sa v našej dedine na jazdecký krúžok pre dospelých, aby som sa vo voľnom čase nenudila, ale naučila sa niečo úplne nové. Aby som sa naučila jazdiť na koni. Predpokladala som, že jazdenie je fyzicky náročné, ale vzhľadom na svoju športovú povahu a celoživotnú neposednosť zvládnem s ľahkosťou i túto športovú métu.
Čo na to asi tak potrebujem? No nič predsa. Len dajaké tepláky, tričko, mikinu, tenisky a odvahu. A to všetko mám. Tak som začala presne takto. Nebudem si predsa kupovať nové drahé veci, keď ešte neviem, či ma to bude baviť ☺. Tak som si povedala a tak som aj začala!
Všetko bolo úžasné. Krásne. Koníky parádne, láskavé a ja som po prvom tréningu mala pocit, že už viem jazdiť na koni. Ale...bolo to...no... inak. Sedenie na koni je fajn. Krok je tiež fajn, ale s jedlom rastie chuť, tak pôjdeme hádam trošku svižnejšie. Nie? A svižnejšie sme chodili, teda jazdili z tréningu na tréning. Parádne to bolo. Naozaj. Rýchlosť mám rada. Zbožňujem ju. I keď z takej veľkej konskej výšky je tá rýchlosť o čosi rýchlejšia. Stále mi tie moje rozťahané tepláky a ostatok stačili. Ale zrazu môj tréner povedal, že ideme skúsiť klus a potom cval. Ja že však dobreee... Nevedela som, čo to je a čo ma čaká, takže žiadne psychické zábrany neboli.
Vysvetlené, ukázané, ide sa na vec.
A tu zrazu pri zvýšenej rýchlosti som pocítila šmýkanie, kĺzanie, nestabilitu. Podšmykoval mi zadok, nohy sa triasli. Myslela som si, že to je tak normálne. Len som sa začala vlastne báť, že z koňa spadnem. Nechcela som klusať, že ... spadnem! Čo? No ale ešte nekončím, ešte nie som úplný jazdec.
Pán tréner môj úžasný mi pripomenul (a nebolo to prvýkrát), že niektoré jazdecké potreby a jazdecké oblečenie sú naozaj dôležité a nenahraditeľné i keď sme len obyčajní začínajúci víkendoví amatérski jazdci. Takže? Takže som si musela zadovážiť kvôli vlastnej bezpečnosti jazdecké nohavice, čiže rajtky. No veď tréner mi to na úplnom začiatku o tých jazdeckých nohaviciach hovoril. Ale ako som na úvod tejto výpovede písala, nemala som vo zvyku riadiť sa radami skúsenejších...
Takže rajtky. Rozhodla som sa pre krásne červené kockované s tmavomodrým plným sedom. Keď už nakupovať, tak kvalitu! S plným sedom, aby som sa už nešmýkala a cítila sa na konskom chrbte i vo vyššej rýchlosti bezpečne. Trošku som sa v nich hanbila po dedine chodiť, lebo boli naozaj veeeľmi krásne, priam sexy a vraj mi aj úžasne pristali. Ale časom som si zvykla aj na pohľady okoloidúcich a aj na chválu. A pri jazdení na koni, či v jazdiarni či pri výletoch do prírody, sa v nich cítim skutočne výborne a hlavne úplne bezpečne. Pri žiadnom nečakanom pohybe koňa sa nešmyknem. Rajtky sú z vysokokvalitného materiálu a plný sed je z protišmykovej tkaniny. Proste úžasné, nádherné a bezpečné jazdenie.
Jazdecké rajtky na jazdenie na koni vrelo odporúčam.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára