Zima na konskom chrbte

Ročné obdobie, ktoré uzatvára starý rok a otvára ten nasledujúci, môže byť veľmi chladné, suché a nevľúdne alebo také vlhké rozpačité nulové. Bývajú aj roky, kedy chodíme po živej zelenej tráve a v ruke nosíme dáždnik a na nohách gumáky. Čiže zima môže byť všelijaká. Teplá, chladná, krutá, mokrá, suchá, biela, ľadová, zelená, slnečná....

Pokiaľ patríte k mojej skupine, tak obľubujete zimu bielu, plnú nádherného čistého bieleho snehu. Ale zima sa nás nepýta, aká má byť. Ona proste JE. Ak ju rovnako ako ostatné mesiace chceme tráviť na konskom chrbte a naše kone sú odolné, tak máme isto vyhraté. Na jazdenie v zime sa potrebujeme pripraviť. Potrebujeme si nachystať oblečenie od hlavy po päty, na ktoré sa môžeme s istotou spoľahnúť.

Začneme od nohavíc. Jazdecké nohavice, teda rajtky by mali byť termo a vodeodolné. Pod rajtky oblečieme termo spodky a jazdecké podkolienky. Najlepšie zimné fajné teplé. Vodeodolné rajtky oceníme hlavne pri nenápadnom mokrom snežení, mrholení či pri jazde lesom keď zo stromov na nás padá usadený sneh.

Čo ďalej na seba? Bundy či plášte na zimu môžu byť na trhu rôzne. Opäť by sme mali vyberať podľa skúseností a vybrať si tak, aby ani voda ani vietor nebol našim nepriateľom. Nepremokavá bunda, vesta, softshelová i flísová bunda by mali byť v našom zimnom jazdeckom šatníku. Ak si to s láskou doprajeme, tak jazdecký zimný kabát bude výborný spoločník na niekoľkohodinový výlet do prírody. Prekrýva aj stehná a má rozopínanie po bokoch. Pri jazde nám nebráni v žiadnom pohybe. Je pohodlný a praktický.

Chodidlá pri jazdení v zime vedia krásne premrznúť. Sú totižto bez výrazného pohybu. Strmene nám veľmi nepomôžu. Ak jazdíme bez sedla, je to trošku inak. Občas si môžeme nôžkou pokývať a krv rozprúdiť, ale noha v strmeňoch takú možnosť nemá. Takže jazdecké topánky by mali byť určite teplé zimné nepremokavé. Zateplené zimné čižmy či zimné jazdecké topánky s dobrou protišmykovou podrážkou. Pri veľkých mrazoch oceníme vložky z ovčej kožušiny. Zabezpečia nám komfort a krásne teplo. Ruky majú podobný problém ako nohy v strmeňoch. Veľmi sa nehýbu a mráz ich vie hodne zbaviť citlivosti pri držaní oťaží. Preto zimné, zateplené, vodeodolné rukavice by mali byť úplnou samozrejmosťou. Zabezpečia teplotný komfort a my sa môžeme venovať krásnej jazde.

Načo rajtky?

Som klasický rebel. Jemne tvrdohlavá. No vlastne hodne tvrdohlavá. Nerada počúvam rady odborníkov. Zvyknem ich vnímať ako odborníkov v uvodzovkách. I keď viem, že svoje rady myslia dobre a čerpajú vlastne zo svojich zrejme osobných či odborných skúseností, zvyknem mať na všetko vlastnú hlavu. A keď mám vlastnú hlavu... tak občas aj „zakopnem“.

Prihlásila som sa v našej dedine na jazdecký krúžok pre dospelých, aby som sa vo voľnom čase nenudila, ale naučila sa niečo úplne nové. Aby som sa naučila jazdiť na koni. Predpokladala som, že jazdenie je fyzicky náročné, ale vzhľadom na svoju športovú povahu a celoživotnú neposednosť zvládnem s ľahkosťou i túto športovú métu.

Čo na to asi tak potrebujem? No nič predsa. Len dajaké tepláky, tričko, mikinu, tenisky a odvahu. A to všetko mám. Tak som začala presne takto. Nebudem si predsa kupovať nové drahé veci, keď ešte neviem, či ma to bude baviť ☺. Tak som si povedala a tak som aj začala!

Všetko bolo úžasné. Krásne. Koníky parádne, láskavé a ja som po prvom tréningu mala pocit, že už viem jazdiť na koni. Ale...bolo to...no... inak. Sedenie na koni je fajn. Krok je tiež fajn, ale s jedlom rastie chuť, tak pôjdeme hádam trošku svižnejšie. Nie? A svižnejšie sme chodili, teda jazdili z tréningu na tréning. Parádne to bolo. Naozaj. Rýchlosť mám rada. Zbožňujem ju. I keď z takej veľkej konskej výšky je tá rýchlosť o čosi rýchlejšia. Stále mi tie moje rozťahané tepláky a ostatok stačili. Ale zrazu môj tréner povedal, že ideme skúsiť klus a potom cval. Ja že však dobreee... Nevedela som, čo to je a čo ma čaká, takže žiadne psychické zábrany neboli.

Vysvetlené, ukázané, ide sa na vec.

A tu zrazu pri zvýšenej rýchlosti som pocítila šmýkanie, kĺzanie, nestabilitu. Podšmykoval mi zadok, nohy sa triasli. Myslela som si, že to je tak normálne. Len som sa začala vlastne báť, že z koňa spadnem. Nechcela som klusať, že ... spadnem! Čo? No ale ešte nekončím, ešte nie som úplný jazdec.

Pán tréner môj úžasný mi pripomenul (a nebolo to prvýkrát), že niektoré jazdecké potreby a jazdecké oblečenie sú naozaj dôležité a nenahraditeľné i keď sme len obyčajní začínajúci víkendoví amatérski jazdci. Takže? Takže som si musela zadovážiť kvôli vlastnej bezpečnosti jazdecké nohavice, čiže rajtky. No veď tréner mi to na úplnom začiatku o tých jazdeckých nohaviciach hovoril. Ale ako som na úvod tejto výpovede písala, nemala som vo zvyku riadiť sa radami skúsenejších...

Zimné deky pre kone

Určite ste videli, či už vo filmoch alebo v skutočnosti, že kone v boxoch boli zabalené od hlavy po päty v hrubých termodekách. Prečo sa tieto termodeky alebo ak chcete zimné deky  používajú?

Jazdci tvrdia, že športové kone sa na zimu musia strihať, aby sa pri tréningu zbytočne neprehrievali a odolali zimným mrazom, musia mať dodatočnú ochranu a to je presne spomínaná termodeka, ktorú môžete kúpiť v každej predajni jazdeckých potrieb. Niektorí majitelia zájdu dokonca ešte ďalej a začnú kone dekovať už na jeseň, aby im zimná srsť vôbec nenarástla.

Existuje nepreberné množstvo diek. Okrem hrubých stajňových a termodiek sú aj tenké odpocovacie deky, nepremokavé pláštenky, dokonca aj celotelové "kombinézy", ktoré zakryjú koni aj hlavu, krk a brucho. Nesmieme zabudnúť ani na široký sortiment bedrových pracovných diek a "sieťoviek". Každý dekovaný kôň potrebuje minimálne 3-4 druhy diek, čo je logicky finančne veľmi náročná záležitosť. Samozrejme, existuje aj iná kategória dekovaných koní, a to sú kone so zdravotnými problémami. Kone po chorobe, s chronickými problémami s chrbticou, kobyly s prechladnutými vaječníkmi, staré kone a podobne. Táto skupina naozaj deky potrebuje, ale len do výbehu, ideálne iba nepremokavú, avšak priedušnú pláštenku. Takto sa prirodzená termoregulácia naruší len minimálne a aj náchylný kôň bude proti nepriazni počasia dobre chránený. Takáto deka sa zíde aj koňom, ktoré nemajú vo výbehu prístrešok. O nepremokavé deky sa treba aj patrične starať. Deku nemusíte prať často, len v špeciálnom pracom prostriedku a aspoň raz ročne dôkladne naimpregnovať. Po niekoľkých rokoch však pravdepodobne deka aj tak do istej miery stratí svoju nepremokavosť. Avšak najdôležitejším pravidlom je, aby ste mokrú deku nenechávali na svojom koňovi.